Titánové šperky sú v dnešnej dobe veľmi obľúbené, a to predovšetkým z toho dôvodu, že titán je úplne nerezový, antialergénny kov. Pevný je takmer rovnako ako oceľ, avšak je o polovicu ľahší, preto sa veľmi hodí napríklad na výrobu kovových tunelov, ktoré sú na rozdiel od tunelov oceľových, oveľa pohodlnejšie na nosenie.
Titán, ako kov, je bohužiaľ na pohľad nie príliš pekný. Je šedý, matný a ak by sme ho chceli naleštiť, bude to veľmi náročné. Aj napriek tomu sa z titánu dajú vytvoriť krásne farebné šperky, ktoré sú vhodné aj na čerstvý vpich (iné farbené šperky použiť ako aplikačný piercing nemožno). Pýtate sa ako? Ide o proces tzv. „anodickej oxidácie“, ktorý bol prvýkrát použitý na konci 70. rokov v Anglicku a odvtedy sa stal veľmi rozšírený, čo sa týka úpravy kovov.
Mohli by sme si myslieť, že sa pri takomto „farbení“ šperkov budú využívať práve farby, farebné pigmenty alebo laky. Pri anodizácii to tak vôbec nie je. Pri tomto procese je dôležitý jeden fyzikálny úkaz, ktorému sa hovorí „optická interferencia“. Vznikne vtedy, keď sa svetlo mnohonásobne odrazí. Tento jav určite poznáte aj z bežného života, napríklad ho môžeme pozorovať pri olejových škvrnách na cestách, ktoré majú farby dúhy. Na pochopenie podstaty optickej interferencie by bol potrebný fyzikálny exkurz, tým vás ale nebudeme zaťažovať a skúsime si anodizáciu vysvetliť čo najľahšie.
Na každom titánovom povrchu sa nachádza priesvitná mikro oxidová vrstvička, ktorá sa vytvára, pretože titán reaguje so vzdušným kyslíkom. Táto vrstva kov chráni proti ďalšej oxidácii – korózii. Svetlo, ktoré hrá významnú úlohu práve v jave optickej interferencie (vďaka ktorému vidíme povrch sfarbený), je zároveň odrážané ako oxidovou vrstvou, tak aj samotným kovom. Vzhľadom na to, že je vrchná vrstva naozaj tenká, interferencia sa tu neprejavuje, a tak titán nevidíme v žiadnej farbe.
Aby sa farebný efekt prejavil, musíme oxidovú vrstvu na titáne zosilniť. Možno to urobiť dvoma spôsobmi. Buď šperk vystavíme elektrickému napätiu (čím vyššie napätie, tým silnejšia vrstva) alebo ho zahrejeme. Častejšie sa používa skôr prvý spôsob.
** farby iba pre Niobium, nie pre titán
Šperk si pred anodizáciou (pomocou elektrického napätia) musíme riadne pripraviť. Musí byť očistený, odmastený a nakoniec umytý destilovanou vodou. Následne ho ponoríme do elektrolytu. Nesmie sa stať, že by sa tento predmet dotkol iného, ďalšieho kovu. Potom zapneme zdroj a pomaly zvyšujeme napätie. Zahnutými a nerovnými šperkami v kvapaline ľahko pohybujeme. Požadované farebné prevedenie dosiahneme konkrétnym napätím a hrúbkou oxidovej vrstvy na povrchu titánového šperku.
Pokiaľ sa chystáš na aplikáciu nového piercingu a nebaví ťa klasický strieborný šperk, je pre teba anodizovaný titán ideálnym variantom, pretože je na rozdiel od oceľových šperkov s farebným PVD pokovaním vhodný do čerstvého vpichu. Navyše anodizované piercingy idú "farbiť" stále dookola v prípade, že sa ti "ošúchajú".